len pravda

Všetci trochu historicky vzdelaní vieme, že demokracia vznikla v starovekom Grécku a príliš dlho sa vtedajšom svete neohriala. To bolo už ale tak dávno, že porovnávať vtedajšiu demokraciu s dnešnou by asi nebolo úplne vhodné – snáď len v jednom: vtedy nebolo umožnené voliť každému. A to bolo správne.

Súčasná demokracia (na ktorú sa všetci odvolávajú ako na jedinú formu akceptovateľného vládnutia) je tu len veľmi kratučko. Vlastne prvýkrát po 2300 rokoch. Američania radi označujú svoju demokraciu ako „starú a etablovanú“, ale jej dnešná podoba má v skutočnosti asi vek jedného dlhšieho ľudského života. Teda žiadna sláva, ale z objektívneho hľadiska treba demokracii uznať, že je to skutočne ušľachtilý spôsob vládnutia a so všetkých známych spôsobov je to asi tá najmierumilovnejšia forma vládnutia. Lenže bohužiaľ nie je vhodná pre väčšinu obyvateľstva. Prečo? Pretože bohužiaľ väčšina obyvateľstva je štandardne hlúpa, nedokáže za seba správne rozhodovať a preto potrebuje neustále usmerňovanie.

Väčšina jednoducho musí byť hlúpa a vždy aj bude, pretože inteligencia aj vzdelanie vyžadujú nemalú mentálnu námahu a aj určitú predispozíciu. Miera hlúposti obyvateľstva sa samozrejme môže regionálne alebo národnostne odlišovať, ale v zásade v každej krajine na svete je v prevahe. No a ako inak – hlúpi ľudia samozrejme hlúpo a stádovito volia. A takáto rovnica môže viesť len k jedinému výsledku – k hlúpym politikom vo vláde.

Postupom času sa situácia v demokratickej krajine intelektuálne aj ekonomicky stále viac a viac zhoršuje, pretože hlúpa vláda plodí ďalších hlúpych obyvateľov a ešte hlúpejších politikov, a percento inteligentných sa neustále znižuje. A všetci inteligentní ľudia vedia, že hlúposť je veľmi nákazlivá a rýchlejšie osprostie múdry človek ako zmúdrie hlupák. Dokonca aj inteligentní rodičia budú mať problém vychovať inteligentného potomka medzi stále viac obmedzenou spoločnosťou, v ktorej vládnu hlúpe vzory.

Navyše hlúposť má aj prirodzene jedného spoločného menovateľa a spojenca, a tým je mladosť. Mladosť je krásna, ale vždy hlúpa, všetci mladí ľudia sú hlúpi – niektorí viac iní menej, ale všetci. Prinajmenej potrebujú zostarnúť na to, aby trochu zmúdreli, aby svet, svoje okolie i svoj vlastný život začali vnímať pod správnym uhlom a v pravých farbách.

Inými slovami – demokracia sa nebude môcť vyvíjať správnym smerom a nebude správne fungovať minimálne dovtedy, pokým budú disponovať volebným právom ľudia bez dostatočných životných skúseností – teda veková kategória od 18 – 35 rokov. Alebo pokojne aj do 40. Totiž táto najproduktívnejšia skupina obyvateľstva sa nebude nikdy vo voľbách správne rozhodovať, pretože volí takmer výlučne len na základe informácii a tlačenky z masmédií. Čiže z prostredia výlučne manipulatívneho.

Samozrejme súčasťou demokracie sú a musia byť slobodné média, avšak tieto si môžu aj „slobodne“ pohrávať s názormi mladej vekovej kategórie ľudí ako sa im len zachce. A to aj veselo robia. Neexistuje totiž „nezávislé a slobodné“ médium v pravom slova zmysle, každé médium reprezentuje názory a postoje jeho majiteľa alebo riaditeľa. Ak budú média dostatočne tlačiť (ktorýmkoľvek smerom), dostanú mladým ľuďom do hláv čokoľvek. I názor ich rodičov či iných starších členov ich rodín či komunity budú vedľajšie. Stačí na to jedno jediné heslo:  „O budúcnosti mladých nemajú čo rozhodovať názory starých!“ (pričom je to presne naopak – nikto iný nemá väčší záujem o skvelú budúcnosť svojich potomkov ako práve starí).

Masmédia veľmi dobre vedia, že táto skupina obyvateľstva je ľahko ovplyvniteľná a ľahko manipulovateľná (u žien ešte násobne viac), pretože táto skupina ešte nevie informácie správne vyhodnocovať na základe nedostatočných vlastných životných skúseností a nadobudnutých vedomostí. Nevedia ešte veci porovnávať, lebo ešte nemali s čím počas svojho krátkeho života. Už len z biologického hľadiska je táto skupina obyvateľov nevhodná k tomu, aby pristúpila k volebným urnám, pretože je ešte aj po hormonálnej stránke neustálená, a má i skrz tejto skutočnosti ešte svet trochu skreslený.  

Táto skupina obyvateľstva je zároveň najúdernejšia, má najväčší potenciál vyjsť do ulíc, revoltovať a skandovať aj nezmysli – pretože jednoducho má na to čas aj energiu. Táto skupina aj ľahko uverí vo vlastnú múdrosť, prezieravosť i oprávnenosť konať agresívne. A presne toto radi zneužívajú rôzne šikovné politické a mediálne živly vo svoj prospech a na uskutočňovanie svojich často chorých až psychopatických cieľov.

Pochopiteľne média sa menej sústredia na staršiu kategóriu ľudí, pretože tá je oveľa menej ovplyvniteľná podsúvaním ich názorov. Starí už totiž nabrali určité skúsenosti so životom, ich názorové sebavedomie je podložené vlastnými skúsenosťami. Starí sa už ustálili v názoroch na životné hodnoty, zoznámili sa počas života aj s rôznymi podobami nečestností a manipulácie, a už lepšie dokážu rozpoznať v slovách či výrazoch ľudských tvári falošnosť a zavádzanie.

Starší volič je jednoducho iný, nepotrebuje už toľko počúvať politické heslá (ktoré odstupom času vždy vyznievajú smiešne), skôr ho zaujíma tvár politika, jeho vzhľad, jeho osobnostné a rečnícke vystupovanie, jeho minulosť, jeho rozvážnosť a v neposlednom rade aj to, ako riadi svoj súkromný život – koho má za partnera aj ako vyzerá jeho rodina (to dosť napovedá o jeho hodnotách). Nikto netvrdí, že starší volič bude mať vždy lepši odhad na politika ako mladí. Veď aj množstvo starých je hlúpych, ktorým ani postupujúci vek príliš nepridal na múdrosti, ale predsa len vekom človek získava aspoň väčšiu pokoru a rozvahu.

Čiže ako zachrániť demokraciu? Veľmi jednoducho – prijať volebný zákon, ktorý by umožňoval voliť len občanom starším ako 35 alebo aj viac rokov, a so založenou rodinou. Áno, plus založená rodina, pretože dospelí ľudia bez detí nevedia čo je to skutočná zodpovednosť voči inej osobe a preto by im nemalo byť umožnené voliť.

Som presvedčený, že ak by len táto časť obyvateľstva bola voličskou základňou, zmenili by sa aj politici. Oveľa ťažšie by sa na politickej scéne presadzovali rôzni holobriadkovia či nedonosené sliepočky, kariéristi, psychopati, nehanebníci, mladí alebo aj starší utopistickí táraji – takí by sotva získali potrebný počet hlasov na úspech vo voľbách. Naopak, museli by v politike viac operovať inteligentní, pragmatickí a skúsení manažéri, dôstojnejšie hovoriaci i vyzerajúci vodcovia s pôsobivou minulosťou. Staršia veková kategória voličov by asi sotva zvolila človeka ako je Matovič, možno len 1 zo 100, ale asi ani to nie. Politická ale aj spoločenská kultúra by výrazne poskočila a som presvedčený, že by sa v krajine výrazne viac darilo aj ekonomicky. Jediná sféra, ktorá by touto volebnou diskrimináciou trochu trpela, je oblasť presadzovania nových ideí, ideológii či inovácii. Ale aj to je diskutabilné, pretože pre nové smery a nápady je len dobré, ak budú „trpieť“ dlhšou verejnou diskusiou, aby ich implementácia nebola viac na škodu ako na osoh.

Nikto netúži po diktatúre či inej forme vlády jednej silnej despotickej osoby, ale začína sa javiť, že bez úpravy volebného práva to bude nakoniec jediným východiskom ako nastoliť v spoločnosti opäť poriadok a právo.